V júni roku 2003 sa predmetom “záchranárskeho” záujmu stala pamiatka ľudovej architektúry v Bartošovej Lehôtke, na ktorej bolo potrebné v rámci preventívnej údržby realizovať lokálne doplnenie poškodených a čiastočne deštruovaných omietok s celoplošným vybielením interiéru aj exteriéru. A to na podnet nového majiteľa objektu nadácie Národný trust Slovenska z Bratislavy.
Ešte pred našim zásahom opravilo občianske združenie Hoblina (Boris Hochel, Jaro Hrivnák) na jeseň roku 2001 poškodenú slamenú strechu domu s doplnením chýbajúceho materiálu. Hlinená omietka patrí k často používaným, najjednoduchším a v dejinách ľudstva pravdepodobne najstarším stavebným technológiám. Nálezisko vhodnej hliny sa nám podarilo objaviť za obcou vďaka ochotnej pomoci miestneho pamätníka pána Štefana Vozára. Hlinu sme za postupného pridávania vody dôkladne miesili až omietka nadobudla takú priľnavosť, že sa udržala na obrátenej murárskej lyžici, pričom pre zlepšenie jej fyzikálnych vlastností (pružnosti) sme priebežne primiešavali nadrobno posekanú slamu. Takto namiešanú omietku bolo možné nahadzovať na vopred prevlhčené a od prachu očistené steny (úbytky pôvodných omietok predovšetkým na nárožiach, spodných častiach dverných ostení a exteriérových stien), prípadne ju použiť aj ako ložnú maltu pre vysprávky kamenného muriva. Osobitným problémom boli zvetrané kamene na obnažených nárožiach objektu, ktoré sme museli pred omietnutím opakovane spevňovať nátermi vápennou vodou (cca 30 – 40 náterov). Hlinenou omietkou boli vyplnené aj rôzne praskliny na stenách v interiéri ako aj na peci v prednej izbe. V prípade doplnenia chýbajúcej časti prahu pri vstupe do objektu bola hlinená malta opätovne použitá ako lôžko pre dlažbové kamene.
Na záver sme všetky exteriérové aj interiérové steny objektu nanovo vybielili opakovanými vápennými nátermi (cca 5 – 7 náterov polročným haseným vápnom). Na akcii sa striedavo zúčastnili nasledovní členovia a sympatizanti združenia SOS Kremnica : Daniel Kianička, Barbora Glocková, Luboš Kurthy, Janka Kolláriková, Martin Ondrejka a Otto Štroffek.