Prečo bijeme na poplach?
Lebo dochádza k nenávratným stratám celospoločenských kultúrnych a historických hodnôt. Východiskom z dnešnej nepriaznivej situácie môže byť len zmena celkového vnímania starostlivosti o historické budovy, ktorá popri záchrane pôvodných hodnôt vôbec nemusí znamenať zhoršenie kvality bývania.
Kde sa stala chyba?
Za éry socializmu sa vehementne uplatňoval kult novosti a to nielen v bežnom živote spoločnosti, ale nelogicky aj v pamiatkovej starostlivosti. Nové technológie však boli deštruktívne a štátny podnik Pamiatkostav historické objekty ekonomicky náročným spôsobom devastoval. Kult novosti sa bohužiaľ prejavuje aj dnes. Majitelia pamiatok si to neuvedomujú a svojimi radikálnymi a zbytočne nákladnými prestavbami znehodnocujú a znásilňujú svoj vlastný majetok.
Čo môže byť na starom dome cenné?
Za autentické hodnoty historického objektu považujeme nielen zachované pôvodné stavebné konštrukcie ako napríklad murivo, systém historickej kanalizácie, klenby, krov strechy, ale aj pôvodný ochranný plášť v podobe historickej krytiny, exteriérových a interiérových omietok, ďalej historické schodiskové konštrukcie, drevené stropy, dvere, okná aj dlažby. Všetky spomenuté jednotlivosti pokiaľ sú zachované a odborne konzervované s rešpektom k ich prirodzenému veku, vytvárajú svojou pôvodnosťou neopakovateľný pocit z pamiatky, ktorá okrem emocionálnej hodnoty nadobúda aj hodnotu ako nehnuteľnosť.
Cenné sú iba zákonom chránené pamiatky?
Cenný je každý historický artefakt. Nie všetky hodnotné historické objekty v Kremnici sú zahrnuté do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Starostlivosť o týchto svedkov našej bohatej minulosti by mala byť, tak ako vo všetkých kultúrnych krajinách, vecou všeobecného spoločenského záujmu a tak trochu aj lokálpatriotizmu. Vlastniť historický objekt znamená veľkú zodpovednosť za cennosť.
Ako rekonštruovať historický dom?
Aby mohol architekt zodpovedne vypracovať projektovú dokumentáciu akýchkoľvek stavebných úprav historického objektu, potrebuje mať v rukách kvalitné podklady s presne popísaným a zdokumentovaným predmetom pamiatkovej ochrany. Vyhnete sa tak nechceným poškodeniam hodnotných častí pamiatky, ktoré bývajú zvyčajne na prvý pohľad ťažko rozlíšiteľné, keďže to môžu byť napríklad aj prekryté nástenné maľby, zamurované kamenné články a podobne. Tieto podklady môže na základe sondážneho výskumu vypracovať Pamiatkový úrad alebo odborne spôsobilá osoba.
Prečo by to mali majitelia pamiatok robiť?
Dobre zrekonštruovaná pamiatka pôsobí prirodzene pôvodným dojmom a zároveň spĺňa hygienické požiadavky dnešnej doby. Samozrejme s tým súvisí aj určitá sebareflexia vlastníkov historických budov. Ak chcem byť vlastníkom historického objektu, mal by som rešpektovať jeho špecifiká a funkčné obmedzenia. K historickej stavbe nemožno pristupovať ako k novostavbe. Každý zámer je potrebné vopred zvážiť vo vzťahu k reálnym obmedzeniam pamiatkovej ochrany daného objektu. Dôležité je osloviť architekta, ktorý rozumie rekonštrukcii historických budova a riadiť sa jeho radami.
Nenávratne zbúrané domy:
Z prvorepublikovej vily aj napriek zanedbanosti sálala energia poctivej architektúry. Dobové plány z 30. rokov 20. storočia sa zachovali.
Dom pôvodne obývali príslušníci vyššej spoločenskej vrstvy, ktorí si ho nechali navrhnúť renomovanému architektovi. Bol v dobrej kondícii a mohol po rekonštrukcii aj naďalej vhodne dopĺňať architektúru vo svojom okolí.
Na Langsfeldovej ulici vo svahu vrchu Revolta bol asanovaný starý kamenný dom. Dokladoval typické osídlenie v banských mestách, teda vo svahoch okolitých kopcov.
Podobné domy zasadené malebne do terénu nájdeme dodnes napríklad v Banskej Štiavnici, Španej Doline, ale aj Banskej Belej či v Smolníku.
Kamenný banícky dom na Zlatej ulici s arkádovito podmurovanou dlhou zelenou verandou a mal zachovanú čiernu kuchyňu.
Tento dom by bol po rekonštrukcii ozdobou nielen Kremnice, ale aj ktoréhokoľvek skanzenu.
Dom stál v ulici Pavla Kižku, historickej Zvolenskej ulici či doline, neďaleko pamiatkovo chráneného Križkovho domu.
Potok pri dome mal v minulosti veľký význam pre rozvoj baníctva v Kremnici. Zvolenská dolina sa spomína už v listine z roku 1331, pričom tu už v tej dobe stáli technologicky a finančne náročné zariadenia – huty a mlyny poháňané vodou z potoka.
Objekt mal podľa zachovaného zvyšku slohových architektonických článkov a dispozície goticko-renesančný pôvod. Vskutku si mohol pamätať zlaté časy, kedy Kremnica ovplyvňovala svetový trh so zlatom. No my sme nechali takéhoto vzácneho pamätníka zdemolovať. Dom bol rozomletý na špeciálnom drviacom stroji z kameňolomu.
To všetko bez zamerania objektu a historicko-umeleckého prieskumu. Navyše, hodnoty sa v tejto oblasti skrývajú aj pod zemou. Neusktočnil sa však ani archeologický výskum, ktorý mohol priniesť nové poznatky o spracovávaní zlatej rudy a živote v meste v stredoveku i nasledujúcich storočiach. Večná škoda, ktorú už nikto nenahradí. Prišli sme o jedno kremnické zákutie ale aj o cenné poznatky.
Kapustovský dom bol barokovým kamenným objektom zo 17. – 18. storočia. Na dome bol typický barokový vykrajovaný štít, aký sa v Kremnici už nenachádza. Zbúraním domu sme stratili neuveriteľnú architektonickú vzácnosť. Okrem toho bol na dome pôvodný krov, čo je v rámci Slovenska unikát a vždy cenný historický doklad. V dome boli aj vzácne klenby.
Zbúraním domu sa o ďalší objekt ochudobnilo vzácne námestíčko s pôvodnými banskými domami a barokovým svetelným stĺpom. Pritom ide o jednu z najstarších sídelných oblastí Kremnice okolo potoka vo Zvolenskej doline, ktorá je doložená už v roku 1331. Bolo tu banské zariadenie s administratívnymi budovami.
Prízemný banícky kamenný dom na Angyalovej ulici č. 436/69 tehlovej farby s nárožným kvádrovaním stál nad námestíčkom s chránenými baníckymi domami a barokovou kaplnkou. Jeho asanáciou došlo k rozšíreniu nevhodných zásahov do tejto pôvodnej kompaktnej zástavby historickej banskej architektúry. Platí to napriek tomu, že tento objekt už tesne nebol súčasťou kremnickej pamiatkovej zóny.
Neďaleko pošty na Zechenterovej ulici v zákrute, kde sa cesta rozdvojuje smerom k Zechenterovej záhrade a smerom na železničnú stanicu, bol zbúraný jeden kamenný poldom. Miesto zostalo prázdne.
V tejto časti Zechenterovej ulice stála banská šachta František a bolo tu aj viacero banských kamenných a drevených domov. Dnes zostalo po nich už vyslovene iba torzo.
Jedno z najmalebnejších zákutí sa v Kremnici nachádzalo na Zechenterovej ulici východným smerom neďaleko pošty. V jedinečnom prostredí vo svahu vedľa úzkych schodov a chodníka sa nachádzala záhrada s malebným tehlovým plotom, čerešňou a kamenným baníckym domom. Dom nemal narušenú statiku a bolo v ňom zachovaných viacero pôvodných drevených prvkov a kachľových pecí.
Na dome z 19. storočia na ulici Rumunskej armády bolo zaujímavé, že bol vybudovaný z nepálených tehál.