Článok bol publikovaný v časopise Kremnický letopis 2/2012
O Kremnici sa v historických spisoch a knihách píše ako o meste baníkov a minciarov. S týmto nemožno nesúhlasiť a jedným dychom nevysloviť, že práve toto je priorita slávy tohto krásneho historického skvostu Slovenska. Neslobodno však zabúdať ani na ďalšie dôležité momenty, ktoré Kremnicu preslávili, či už ide o krásnu prírodu, do ktorej je toto mesto vsadené, alebo o významné osobnosti, ktoré mesto preslávili svojou tvorivou činnosťou na území Slovenska, ba aj za jeho hranicami v rôznych umeleckých odvetviach, hudbu nevynímajúc.
Hoci je o Kremnici napísaných mnoho historických monografií, medzera v ucelenom súpise významných osobností stále chýba. V roku 2013 si pripomíname výročia viacerých hudobníkov, ktorí tu žili a tvorili. Ide predovšetkým o 170. výročie narodenia Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936), 120. výročie narodenia Rudolfa Országa (1893 – 1964) a 150. výročie narodenia prvej slovenskej hudobnej skladateľky Ľudmily Lehotskej Križkovej (1863 – 1946).
Ľudmila Lehotská Križková sa narodila 10. januára 1863 v Kremnici rodičom historikovi a archivárovi mesta Kremnice Pavlovi Križkovi a Márii, rodenej Marčekovej, ktorá pochádzala z Mošoviec. Sám Pavol Križko o narodení svojej dcéry v rodinnej kronike píše: „Roku 1863 dne 10. ledna o 4. hodine popoludní narodila sa mne, Pavlovi V. dcéruška, která při krestu svatém dne 12. ledna t.r. jméno Ludmila obdržela. Krestil jí p. fař. Mikuláš Burray. Krestných rodiču má Jána, Júliuse Amalii a Terezii z rodiny Galandovej. Buh žehnej novou touto dceru rodiny naší nekonečne.“ ( Križko P., str.10, rukopis) To ešte nevedel, čo v živote túto prvorodenú dcéru všetko čaká. Boli to časy krásne, ale aj krušné. Určite medzi najkrajšie chvíle v živote Ľudmily patrili chvíle komponovania piesní a rôznych hudobných dielok, ktoré vznikali ako odpoveď na všetko, čo prežívala a prežila. Slová otca Križku „……Buh žehnej novou touto dceru rodiny našej nekonečne“ boli veľmi potrebné, nakoľko Ľudmila bola veľkou oporou pre celú Križkovu rodinu a celý svoj život potrebovala vnútornú silu a životný optimizmus.
Matka Mária umrela na zápal pľúc 4. 6. 1898 a zanechala svojmu manželovi 5 detí: Ľudmilu, vtedy už vdovu, Bohuslava, Drahotínu, Milutína a Jaromíra. Ľudmila ako najstaršia sa musela starať po matkinej smrti nielen o svoju rodinu (v roku 1895 ovdovela a zostala jej starosť o svojich 5 maloletých detí), ale aj o domácnosť svojho otca, ktorý sa neskôr po druhýkrát oženil s Katarínou Ernestínou Žofiou Križanovou, dcérou evanjelického farára v Súlove; Ľudmile tak pribudla starosť aj o svojho nevlastného brata Ladislava, ktorý osirel hneď po jednom roku života. Boli to veľmi ťažké časy pre mladú ženu, ktorá chcela tvoriť, priviesť nový vietor do života slovenských žien, pretože bola presvedčená, že aj ženy potrebujú vzdelávanie a viac možností pre svoje uplatnenie a emancipáciu.
Križkovci vychovali 6 detí a v ich rodinnom kruhu sa hralo divadlo, veľa sa čítalo a pestovalo sa domáce muzicírovanie. Pavol Križko bol hudobne vzdelaný a skôr ako bol vymenovaný za mestského archivára, pôsobil v evanjelickej farnosti ako cirkevný učiteľ a organista. Hudobné vzdelanie svojich detí považoval za prirodzenú výbavu ich vzdelania a osobnostného rastu. O tom, že deti mali k hudbe veľmi dobrý vzťah, svedčí aj hudobný krúžok, ktorý si založili so svojimi priateľmi. Klaviristkou tohto spoločenstva bola Ľudmila spolu s bratom Bohušom, Jaromír hral na husliach, Milutín na violončele a Drahotína spievala. Môžeme konštatovať, že Križko dal národu príklad nielen svojím dielom, ale aj svojím rodinným životom. Môžeme teda povedať, že prvé stretnutie s hudbou a prvú motivačnú výbavu v tomto druhu umenia získala skladateľka v rodičovskom dome. Základy klavírnej hry a jej neustále zdokonaľovanie získala štúdiom u Františka Janečku (1837 – 1909), ktorý pôsobil v Kremnici ako organista, učiteľ, hudobný skladateľ a veľmi dobrý pomocník Jána Levoslava Bellu pri organizovaní hudobného života.
Po ukončení ľudovej školy odišla Ľudmila na podnet svojho otca do Lučenca, kde sa mala predovšetkým zdokonaliť v maďarčine a nemčine. Popri štúdiu na vyššom dievčenskom ústave sa naďalej vzdelávala aj hudobne u hudobného pedagóga Kovarcza. Po dvoch rokoch sa vrátila späť do Kremnice a v roku 1880 sa stala organistkou v evanjelickej cirkvi. Popri tejto činnosti neustále navštevovala hodiny u Františka Janečku, ktorý ju zasvätil do tajov hudobnej kompozície a hudobnej teórie, hoci svoju prvotinu zložila už ako 16-ročná. Bola to klavírna skladba Novoročná dumka. Komponovanie sa stalo neodolateľnou túžbou a vlastne jedinou zábavou v malom meste, akým Kremnica bola. 27. februára1881 sa vydala za mestského likvidátora, neskôr mestského účtovníka Jána Lehotského, s ktorým mala 5 detí.
Vydaj a domáce starosti boli príčinou, že nemohla uskutočniť svoj pôvodný úmysel – ďalej sa hudobne vzdelávať a komponovať. Ešte horšie to bolo po roku 1895, kedy ovdovela a zostala na všetko úplne sama. V roku 1902 jej zomrel otec, v roku 1904 syn Medard, ktorý bol dlhodobo chorý. Tieto odchody blízkych osôb zanechali stopy na duši citlivej, no veľmi silnej ženy. Podpísalo sa to aj na jej zdraví, lekársku pomoc musela hľadať až v Lipsku. Počas svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 si veľa vytrpela za svoje národné presvedčenie, ktoré bolo vnútornou osobnostnou výbavou všetkých potomkov Pavla Križku. Za národné presvedčenie a činnosť v Československej jednote sa dostala jej sestra Drahotína Kardosová Križková v roku 1914 do väzenia vo Viedni ako politicky nespoľahlivá a strávila tam 11 mesiacov. Z väzenia sa dostala vďaka zásahu svojho brata Bohuša. Rozsudok znel – nútený pobyt v Kremnici, v ktorej sa utiahla k svojej sestre Ľudmile. V Kremnici žila pod policajným dozorom 3 roky, dokonca vojny v roku 1918. Domácnosť Ľudmily Lehotskej sa takto stala stredobodom policajných kontrol, čo určite neprospievalo k pokojnému životu skladateľky, no i napriek tomu, hoci už mala vyše 50 rokov, neustále pôsobila v evanjelickej cirkvi ako kantorka, nakoľko si uvedomovala, že ak by bolo toto miesto neobsadené, neprajné úrady, ba i sám farár by mohli zrušiť bohoslužby v slovenčine.
Čas akejsi úľavy nastal v dobe, keď sa jej deti osamostatnili a ona mala viac času na komponovanie a intenzívnejšie sa mohla venovať národnej činnosti. V roku 1919 prispela k založeniu mestského odboru Živena, ktorý patril k Spolku slovenských žien, a stala sa jej predsedníčkou. Na zakladajúcom sneme vo svojom príhovore vysvetlila potrebu vzdelávania žien a dievčat a podporila hlavný cieľ odboru – pracovať na založení gazdovskej školy, ktorá by sa mala spojiť s už jestvujúcou dievčenskou školou. Bola stotožnená so základnou myšlienkou Spolku slovenských žien prispieť k formovaniu národného ideálu tým, že sa život slovenskej ženy radikálne zmení. Svojou národnou činnosťou radíme Ľudmilu Lehotskú Križkovú k takým veľkým dejateľkám tohto obdobia, ako bola Ľudmila Podjavorinská, Terézia Vansová či Timrava. Záujem o hudbu nepoklesol u nej do posledného dňa jej života i napriek tomu, že vysoký vek jej už nedovoľoval hudbu vykonávať prakticky. Zomrela 8. mája 1946. Celý svoj život prežila v Kremnici, ku koncu svojho života v domácnosti so svojou dcérou Margitou. Dcéra Matylda žila v Bratislave, syn Klement v Lupeni v Rumunsku a Aurél, významný banský odborník, v Martine.
Ako sme už spomínali, svoju prvotinu zložila Ľudmila Lehotská Križková v roku 1879. Bola to klavírna skladba venovaná prichádzajúcemu novému roku, ktorej dala výstižný názov Novoročná dumka. Podnetom a zároveň prekážkou k hudobnej tvorbe boli jej deti. Ich detské zábavy, výkriky a rôzne modulácie hlasov, najrôznejšie pohyby a činnosti ju nadchýnali ku komponovaniu rôznych skladieb tanečného i netanečného charakteru, no starostlivosť o ne a domácnosť boli príčinou, že často tieto podnety pretavené do hudobných tém zostávali len vo fragmentoch, nedokončené. Až keď deti dorastali a domácich starostí tým ubúdalo, dopĺňala fragmenty, vylepšovala hotové a polohotové skladby, zdokonaľovala nápevy piesní, najmä ich klavírne sprievody. Podľa syna Auréla, ktorý dopĺňal Príspevky k dejinám rodiny Križko, mnoho skladieb vzniklo už koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 19. storočia, ale niektoré ešte upravovala a konečnú formu dostali hodne neskôr. Ľudmilu neraz nadchla báseň niektorého slovenského spisovateľa k primárnej skladbe. Najmilšie jej bolilyrické verše Horala, Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča či Jána Bottu, ba pokúsila sa aj o skladby na slová českých básnikov. Mnohé zhudobnené verše pochádzali z jej vlastnej básnickej tvorby, ba aj z tvorby jej otca. Je na škodu, že sa k tejto tvorbe nedá dostať, nakoľko mnoho skladieb sa stratilo, o mnohých rukopisoch sa nevie, kde sa nachádzajú. Z doby, keď už deti z rodinného hniezda vyleteli a ona mala viac času na komponovanie, pochádzajú jej sonáty, hymnické piesne, koncertné kusy a mnohé tanečné skladby.
Zoznam hudobných diel Ľudmily Lehotskej Križkovej
Sonáty: Sonáta F dur (klavír), Sonáta D dur (klavír), Dve klavírne sonáty, ktoré nedokončila.
Koncertné kusy: Sen (klavír), Slovenské tance (pre husle a klavír)
Tanečné skladby: Dva valčíky pre husle a klavír
Klavírne tanečné kusy: Klement Valčík, Štefka valčík, Gita mazur, Tylda polka
Iné príležitostné skladby: Sebevoľa (pre klavír)Novoročná dumka (pre klavír, rok 1879) Vítanka (pre klavír, rok 1908)
Náboženské piesne: v roku 1915 – 1918 zharmonizovala pre organ 200 nábožných piesní
Umelé piesne: 15 piesní v ľudovom slohu pre spev a klavír
Význam Ľudmily Lehotskej Križkovej je predovšetkým v tom, že ide o prvú hudobnú skladateľku na Slovensku, ktorá mala silné národné cítenie. Celé jej dielo je svojrázne a zaslúži si odborné zhodnotenie ,nové vydanie a publicitu. Jej tvorba nie je veľká, má predovšetkým regionálny význam, i keď sa jej skladby hrali aj mimo územia Kremnice. Spomenieme aspoň niektoré podujatia: 10. 5. 1935 v Bratislave na koncerte, ktorý organizovala Matica slovenská, 29. 5. 1935 v Martine na koncerte, ktorý organizovala Živena, 4. 3. 1937 Koncert československých skladateliek v Bratislave. Skladby Ľudmily Lehotskej Križkovej boli dokonca uvádzané aj v bratislavskom rozhlase. Pozostalosti tejto hudobnej skladateľky je potrebné venovať pozornosť a zistiť, kde sa táto nachádza, aby si hudobná obec Slovenska mohla urobiť o jej tvorbe jasnejší obraz. Pozitívne možno hodnotiť, že jej diela vyšli aj tlačou. V roku 1935 jej v Matici slovenskej vyšlo 15 piesní v ľudovom slohu. Tie piesne lahodia uchu, vzbudzujú dojem rýdzej nefalšovanej slovenskosti, uchvacujú svojou melodikou. Túto zbierku pre spev a klavír tlačila Priemyselná tlačiareň v Prahe a vydanie bolo doporučené Eugenom Suchoňom. Ďalšie dielo, ktoré vyšlo tlačou, je Sonáta Fdur pre klavír a Slovenský tanec pre klavír.
Použitá literatúra:
Hašková E.: Vývoj hudobného školstva v Kremnici, rigorózna práca, Univerzita M. Bela Banská Bystrica, Fakulta humanitných vied, 2005, 94 s.
Kafka R.: Legendárne manažérky žiarskeho okolia, Internet, 2011, 2 s.
Križko P., Lehotský A.: : Príspevky a doplnky k dejinámrodiny Križko, rukopis, Kremnica 1927, 1945, 39 s
Elena Hašková