Článok bol publikovaný v časopise Kremnický letopis 2/2012
Som poctený príležitosťou, ktorá sa naskytla, prehovoriť tu a teraz pri príležitosti 100. výročia narodenia kremnického lekára, organológa a dlhoročného chrámového organistu, vzácneho človeka – MUDr. Pavla Hollého. Áno, uplynulo 100 rokov od jeho narodenia, približne 60 rokov od jeho príchodu do Kremnice a takmer 25 rokov od jeho nečakaného odchodu do večnosti.
Doktor Pavol Hollý, rodák z Chynorian, sa po štúdiách na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a krátkom účinkovaní vo viacerých slovenských mestách definitívne usadil v starobylej, v prekrásnom prostredí situovanej Kremnici. Prišiel s diplomom „doktor medicinae universae“, ale tiež s diplomom magistra „scholypro organo et musica,“ktorý mu vystavil bratislavský magistrát. Stal sa závodným lekárom pri Rudných baniach, neskôr obvodným lekárom, ale vo voľnom čase sa intenzívne venoval hudbe, predovšetkým organu –kráľovskému nástroju, ktorému popri svojej rodine venoval všetok svojvoľný čas.
Čoskoro sa stal uznávanou autoritou spolupracujúcou s viacerými organovými firmami, ako aj osobnosťami. Spomeniem aspoň firmu Rieger-Kloss, z osobností Dr. Pavla Baxu, Ing. Bohumíla Planského, Dr. Ernesta Zavarského, ďalej autorov knihy Historické organy na Slovensku MUDr. Karola Wurma a Dr. Otmara Gergelyiho, s ktorými spolupracoval, keď navrhoval stavby či prestavby viacerých organov alebo sa jednoducho usiloval o záchranu niektorých historických nástrojov na Slovensku.
Žiaľ, vtedajšia doba nebola príliš prajná jeho snahám, ktorým sa venoval, napokon ani jeho účinkovanie vo funkcii chrámového organistu v hradnom chráme sv. Kataríny, či v ostatných kremnických kostoloch, neostalo bez problémov. Napriek všetkým skutočnostiam vtedajšieho života, no najmä vďaka „dubčekovskej jari 1968“ navrhol a zrealizoval pozoruhodný a vo vtedajšom Československu snáď i prvý moderný organ v sakrálnom prostredí. Išlo o organ pre rímskokatolícky kostol Premenenia Pána v Nevoľnom, kde v tom čase pôsobil Rudolf Baláž, neskorší banskobystrický biskup. Dvojmanuálový organ s pedálom je pozoruhodný nielen po stránke navrhnutej zvukovej dispozície, ale aj výtvarným riešením s horizontálnou španielkou trúbkou v prospekte. Ako organista a odborník v stavbe nástrojov stál pri návrhoch a realizácii nového organu v chráme sv. Alžbety, tzv. Špitálskom kostole, ktorý spĺňa všetky súčasné parametre moderného liturgického nástroja.
Doktor Pavol Hollý pôsobil ako chrámový organista a organár vo všetkých kremnických katolíckych kostoloch 37 rokov. Bol aktívnym členom Slovenskej liturgickej komisie, dôverným znalcom organového diela Jozefa Rosinského i Mikuláša Schneidra Trnavského, ale i súkromným hudobným pedagógom, keď na svojej organovej lavici zaúčal mladých adeptov do tajov organovej hudby. Obdivoval a uctieval dielo Johanna Sebastiana Bacha, ale bol aj vynikajúcim praktikom, improvizátorom, v tomto zmysle slova nástupcom Rudolfa Országha a jeho predchodcu Jána Levoslava Bellu.
Na sklonku svojho života inicioval stavbu nového reprezentatívneho nástroja v chráme sv. Kataríny, ktorého sa už, žiaľ, nedožil. Organ bol kolaudovaný roku 1992, štyri roky po jeho nečakanej smrti. Pozostalosť doktora Pavla Hollého je uložená v Archíve hudobných rukopisov Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sa nachádza viacero skíc projektov, návrhov na stavbu či prestavbu organov. Všetky tieto materiály dokumentujú jeho celoživotné úsilie a vzťah k hudbe, predovšetkým k organu, ale tiež aj vzťah k mestu a jeho hudobným tradíciám, rozvíjanie ktorých vždy nezištne podporoval.
Dnešné odhalenie pamätnej tabule (23. 11. 2012) doktorovi Pavlovi Hollému na dome, v ktorom posledné roky života žil i pracoval, vnímam ako prejav úcty a vďaky mesta vzácnemu človeku, ktorý nielenže žije v našich spomienkach, ale tvorí aj neodmysliteľnú súčasť kultúrnej histórie mesta. Chcem sa za to poďakovať organizátorom dnešnej spomienkovej slávnosti, všetkým zainteresovaným inštitúciám a osobám, predovšetkým Občianskemu združeniu SOS Kremnica, rodine Hollých a autorom pamätnej tabule.
Na záver môjho príhovoru už len pripomeniem, že organová hudba, ktorej sa doktor Pavol Hollý intenzívne venoval po celý svoj život, má nielen svoju veľkú históriu, ale aj úžasnú hĺbku a krásu a je ušľachtilé zasvätiť jej toľko času, koľko jej venoval on, pretože vedel, že každá umelecky hodnotná hudba dokáže vniesť do duše a mysle ľudí vnútorný jas, pokoj i vzájomné porozumenie.
Boris Banáry