Článok bol publikovaný v časopise Kremnický letopis 1/2012
V dostupných a preverených základných historických prácach1, ako aj v pomerne početných publikovaných štúdiách o umení a pamiatkach Kremnice (príp. v inej súvisiacej excerpovanej literatúre) sú známe viaceré údaje k objektu Dolnej brány, ktorá je jednou z najznámejších a najkrajších dominánt opevnenia historického mesta.2 Medzi nimi sa nachádza, žiaľ, iba veľmi stručná, priam okrajová, drobná zmienka o sochách baníka a hutníka tejto brány, preberaná jednotlivými autormi, ktorej informačná hodnota a obsahová náplň by sa dala zhrnúť do jednovetného konštatovania: „Terakotové sochy baníka a hutníka pochádzajú z 19. storočia.“3 Ako z uvedeného predbežne vyplýva, a potvrdzuje sato aj po komparácii a zhodnotení prístupných, chronologicky rôznych dobových obrazových prameňov (t.j. po porovnávaní starších vedút zobrazujúcich aj objekt Dolnej brány4 s početnejšími mladšími pohľadmi – foto, maľby, pohľadnice …), predmetné sochy boli osadené nad vstupom brány – barbakanu sekundárne, pri jednej z jej novodobých úprav či čiastkových zásahov (v detailoch) do jej vzhľadu koncom 19. storočia, resp. začiatkom 20. storočia. Aspoň približné časové vymedzenie niekedy medzi roky 1880 – 1903, poskytuje porovnanie zobrazenia na kresbe V. Myškovského (publikovaná v roku 1880 orig. in: Ország-Világ, 13, s. 306; repro in: Monumentorum tutella 10, 1973, obr.29)5, kde sa sochy ešte nenachádzajú, a najbližšej zachytenej fotografii zo župnej monografie z roku 1903 zaznamenávajúcej už ich výskyt nad vstupom.6 Následné známe fotografie počnúc obdobím prvej československej republiky (z publikovaných prác napr. z rokov 1928, 1931, 1934, foto z roku 1942 od Dr. O. Hellensteina a pod.) cez povojnový stav (z publikovaných prác z rokov 1968, 1984, 1991, 1998) až po súčasnosť (2003) ilustračne zobrazujú ich dobový stav, vzhľad, prípadné presuny a zmeny, ktoré sú najmä v dobách bližších súčasnosti vysvetliteľné aj na základe získaných ústnych (aj keď veľmi kusých či rôznorodých) informácií o ich reštaurovaní. V presnosti a značnejšej podrobnosti by o všetkom mohli a mali vypovedať snáď jedine archívne dokumenty –záznamy mestského archívu Kremnice, príp. iná možná spracovaná dokumentácia, keďže žiadny presný údaj o presnom čase, príležitosti (dôvode) ich osadenia, ani o pôvodcovi (autor, dielňa, miesto ich vzniku – pôvodu) nie sú v stave súčasného nášho poznania dostatočne známe a ani tlačou prístupne publikované.7
V tejto súvislosti je snáď zaujímavý ešte údaj spomínanej župnej monografie, ktorá uvádza prítomnosť bližšie neopísanej sochy baníka, umiestnenej (v čase vydania monografie) v mestskom múzeu spolu s cisárskou korunou ako s bývalými ozdobnými súčasťami zbúraného predbránia z roku 1751.8 Ďalšou súvisiacou súčasťou dnešnej výzdoby Dolnej brány sú totiž dve reliéfne kamenné platne po stranách jej priechodu so symbolmi baníckych a hutníckych –minciarskych nástrojov (resp. zlata a striebra)9, ktoré dnes tvoria podstavce predmetných sôch baníka a hutníka. Uvádza sa, že sú zvyškom spomínaného predbránia, postaveného v roku 1751 pred bránu mesta pri príležitosti návštevy cisára Františka Lotrinského10 a do objektu Dolnej brány boli teda osadené sekundárne.11 Išlo o predbránie a treba ho odlišovať od slávobránypostavenej počas spomenutej návštevy na námestí predfrantiškánskym kláštorom. Zaujímavou je aj zmienka v Slovenských pohľadoch z roku 1901, kde sa píše: „…na spomínanej vonkajšej bráne (pozn. Dolnej) v najnovšom čase zamurovali po oboch stranách zvonku kamenné platne, ktoré pochádzajú z porúcaných už brán mesta a ktoré sem-tam rozmetané ležaly. Na platniach týchto vidieť rozličné banícko-hutnícke nástroje, totiž: grace, kladivá, háky, uholnice, kompas, vidly a rozličné sochory, používané pri prácach hutníckych, ako i dve sochy po bokoch, predstavujúce baníka a hutníka. (…)“. Zdroj tiež uvádza, že „takéto „odznaky“ s podobou slnka, mesiaca, hviezd a iných odznakov sú zamurované v ulici za mincovňou, na nepatrnom mestskom stavisku, pochádzajúce bezpochyby z niekdajšej tamojšej brány, ktorá je už dávno (v čase písania príspevku) odstránená.“12 Pred obe brány, teda nielen Dolnú, ale aj Hornú boli v roku 1751 predstavané slávnostné murované predbránia, označované niektorými historikmi aj ako slávobrány.
Doplňujúce údaje súvisiace so sochami na Dolnej bráne od druhej polovice 20. storočia:
1981 – dokončenie rekonštrukcie Dolnej brány (viď Novák, J.: c.d., s. 335)
1984/5 – údajné reštaurovanie sôch pod vedením pána I. Škandíka, ktoré vykonával toho času jeho študent na umeleckej škole v Kremnici Roman Turas. Malo ísť o základné očistenie a doplnenie niektorých častí sôch – klobúk, koleno a pod. Bližšie údaje či dokumentácie sa nepodarilo zistiť. 13
1992 – pri výročnej výstave (banské právo, 1992) v Kremnickom múzeu boli údajne sochy na čas zložené v depozitároch múzea. Niektoré informácie nasvedčujú, že aj v rokoch 1992/1993 prebiehali „nejaké“ aktivity súvisiace so sochami. Presnejšie nepreverené.
50. roky. alebo 90. roky – zaujímavý údaj informátorov uvádza, že originály predmetných sôch boli údajne odkúpené istou kremnickou rodinou (čo by znamenalo, že súčasné sochy nie sú originálmi!). Presnejšie informácie vraj možno získať od pána P. Michalicu, svetoznámeho huslistu. Dolná brána je údajne jedným z najzobrazovanejších motívov Kremnice u maliarov, grafikov či fotografov, ktorí ju zachytili vo svojich prácach. Tie by mali byť predmetom pozornosti pri prípadnom ďalšom podrobnejšom spracovaní tematiky sôch Dolnej brány. Nie je nezaujímavé, že známy kremnický maliar Vojtech Angyal, ktorý o. i. robil aj návrhy pre kremnickú továreň na keramiku, zakročil proti zrúteniu Dolnej brány, začo bol menovaný za člena uhorskej pamiatkovej komisie.14 Dolná brána patrí k najzaujímavejším historickýmmonumentom Kremnice. Dúfajme, že jej historici budúvenovať vo svojich prácach pozornosť aj v budúcnosti.
Poznámky:
Ďakujem všetkým spolupracovníkom a informátorom, ktorý každý svojou mierou prispel k začiatkom spoznávania sôch baníka a hutníka z Kremnice. Informátori: Mgr. Daniel Haas Kianička, PhD., historik Mgr. J. Koláriková, Mgr. Barbora Glocková, kunsthistorička, Mgr. Ľuboš Kurthy, kunsthistorik.
1) Bibliografiu starších prác ku Kremnici poskytuje LAMOŠ, T.: Archív mesta Kremnice. Bratislava, Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra 1957.
2) Za všetky predošlé práce poznanie histórie objektu spolu s jej podrobným odborným popisom zhrnul ORIŠKO, Š.: Kremnica – pamiatková rezervácia. Bratislava, Tatran 1984, s. 79 a nasl. (predmetom tohto spracovania však nebolo venovať sa dejinám Dolnej brány ako takej).
3) V práci ŠÁŠKY, L.: Kremnica. Bratislava 1968, s. 55 ako aj v niektorých iných, je socha hutníka označená ako „minciar“.
4) K tomu viď podrobnejšia štúdia KIANIČKA, D.: Najstaršie veduty mesta Kremnica. In: Kremnické múzeum – zborník k 110.výročiu vzniku múzea v Kremnici. Kremnica, NBS-Múzeum mincí a medailí 2000, s. 22 a nasl.
5) Starší Myškovského článok o Dolnej bráne vo Vasárnapi Ujság 14, s. 127-8 z roku 1869 nám nebol prístupný, preto nemožno bez porovnania s istotou datovať
jeho kresbu z Ország-Világu z roku1880.
6) Magyarország vármegyei és városai. Bars vármegye. Budapest 1903, s. 87, 88 a 322 (foto)
7) Hoci treba pripustiť aj túto možnosť, keďže neboli vyčerpané všetky zdroje možného poznania, príp. tiež, že existujú údaje nachádzajúce sa v interných rukopisoch, spracovaniach a pod. (napr. pozostalosti kremnických osobností, materiály Pamiatkového úradu v Kremnici, údaje miestnych informátorov apod.), ku ktorým v čase preverovania nebol plný prístup (upozorňujeme tu napr. na štúdiu Š. Oriška v periodiku Príroda a spoločnosť, 37, 1987, č. 25, s. 20 – 24 a pod.).
8) Magyarország vármegyei és városai. Bars vármegye. Budapest 1903, s. 87; v rovnakej práci na s.3 22 je však už fotografia so sochou baníka a hutníka nad vstupom brány.
9) „…dokumentujúc tak banícky pôvod mesta…“, viď HORÁK, J.: Kremnická mincovňa. Banská Bystrica, Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 39 – obr. 72, 76. Ako vidno, interpretácia reliéfnych motívov tabúľ
je v niektorých detailoch rôzna (obdobne ako je socha hutníka nazývaná aj minciarom); porovnaj tiež cit. Slovenské pohľady v pozn. 12.
10) ORIŠKO, Š.: c. d., s. 81; tam tiež na s. 147 fotoreprodukcia návrhu slavobrány od A. Schmidta zo zbierok kremnického múzea. Zaujímavé súvislosti ku kremnickým slavobránam viď tiež NOVÁK, J. a kol.: Kremnica. 1992, s. 381.
11) ŠÁŠKY, L.: c.d., s. 55 – uvádza, že pôvodne „… boli umiestnené na tzv. propylejách, na menšej stavbe pristavanej pred vežu v 18. storočí (zrútená v 2. pol. 19. stor.).“
12) B-Y. A.: Kremnica a jej okolie. In: Slovenské pohľady, 21, 1901, s. 133.
13) Na základe osobného telefonátu s p. Škandíkom
14) ŠÁŠKY, L.: c. d., s. 29 – presný rok sa neuvádza.
Juraj Gembický