Morový stĺp sv. Trojice v Kremnici

Článok bol publikovaný v časopise Kremnický letopis 1/2012

Morová epidémia

V historickom jadre starého baníckeho mesta Kremnica, mestskej pamiatkovej rezervácii, je postavená jedna z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku, monumentálny stĺp sv. Trojice, jeden z dominantných prvkov dotvárajúcich historické prostredie mesta. Situovanie stĺpu v ťažisku urbanistického priestoru, v pozadí so známou siluetou hradného kostola, vytvára nezabudnuteľnú dominantu kremnického námestia.1 V rokoch 1708 – 1711 sa celou Európou prehnala mimoriadne silná vlna epidémie moru, choroby, proti ktorej nebolo účinných liekov. Nemožno sa čudovať, že po jej ústupe pozostalí jednotlivci, ale aj celé mestské komunity, na znak vďaky za prežitie venovali na postavenie pamätníkov nemalé finančné čiastky. V podstate sú to stĺpy, podobné mariánskym zo 17. storočia, avšak s väčším množstvom sôch i celých výjavov v dynamických kompozíciách.2

Pôvodný stĺp odstránili

V roku 1711 bol na námestí pred farským kostolom postavený stĺp sv. Trojice, barokové súsošie, pamiatka votívneho charakteru, ktorá vznikla z iniciatívy mesta a na jeho náklady po veľkej morovej epidémii, ktorá sa okolo roku 1710 prehnala Uhorskom a postihla aj mesto Kremnica, kde si vzala viac ako 3000 duší. Funkciou stĺpa v mestskom prostredí je byť symbolom kolektívnej ochrany a súčasne prevencie proti dovlečeniu a šíreniu moru v meste.3 Na kremnickom námestí sa však pýšil svojou krásou aj farský kostol Panny Márie, ktorý stál na južnej časti kremnického námestia a jeho rozšíreniu smerom na západ prekážal starší morový stĺp. Stĺp preto v roku 1761 rozobrali a rozobratý čakal na znovupostavenie na inom mieste na námestí. To sa však nestalo.4 Zámer postaviť nový, honosnejší morový stĺp Najsvätejšej Trojice v meste Kremnica na pamiatku morovej epidémie z roku 1710, vhodne dokresľujúci prestavbu farského chrámu, prvýkrát predostrel richtár Anton Körmöndy na zasadaní mestskej rady 31. mája 1765.5 Keď bol farský kostol na rýnku zväčšený, malý stĺp stojaci pred nim nezodpovedal veľkostným pomerom veľkému kostolu. Bolo nevyhnutné pôvodný stĺp z roku 1710 odstrániť.

Dielo dokončili tovariši

Ako prvý vstúpil do jednania s kremnickým mestským senátom Dionýz Ignác Staneti, autor trojičného súsošia v Banskej Štiavnici. Mestu Kremnica predložil v krátkom čase návrh na nový stĺp a aj rozpočet na jeho výstavbu vo výške 22 850 zlatých.6 Mestská rada však z dôvodov, ktoré nie sú doposiaľ známe, Stanetiho návrh síce nezamietla, ale rada prizvala k spolupráci rakúskeho sochára Martina Vögerleho, ktorého súčasne poverila vedením celej akcie.7 Sochári sa ujali spoločne diela s tým, že súsošie postavia za 3 roky a bude vysoké desať siah.8 Zmluvu na stavbu kremnického morového stĺpa uzatvorila mestská rada s obomi sochármi 3. októbra 1765. Mesto si v nej vyhradzovalo, že výstavba 10 siah vysokého stĺpa bude trvať tri roky a náklady nepresiahnu sumu 16 000 zlatých. 9 Chod prác však značne skomplikovala smrť oboch vedúcich sochárov. Najprv roku 1767 zomrel Staneti apo ňom roku 1769 aj Vögerle. Stĺp dokončili až tovariši oboch dielní. Z nich menovite archívne doklady uvádzajú Teodora Mayera a Ingáca Götza z Vögerleho dielne a Jozefa Jenitzera z dielne Dionýza Ignáca Stanetiho.10 Stavbyvedúci majster Ignác Peter Götz11 oznámil 2. mája 1771 kremnickej mestskej rade, že práce na stĺpe sú takmer ukončené a zrejme teda rok 1771 môžeme považovať za rok dokončenia stĺpa. Slávnostné vysvätenie morového stĺpa sv. Trojice sa však konalo na základe uznesenia mestskej rady až 5. júna 1772, na sviatok Najsvätejšej Trojice.12

Štyri ikonografické plány

Z ikonografického hľadiska je koncept morového stĺpa v Kremnici tvorený štyrmi základnými ikonografickými plánmi, vzájomne prepojenými do viacvrstvového ikonografického programu.13 Prvý ikonografický plán vyjadruje základnú myšlienku diela oslavy sv. Trojice14 a sústreďuje sa do ideovej kompozície tvorenej súsoším sv. Trojice, sochou archanjela Gabriela a sochou Panny Márie Immaculaty – Nepoškvrnenej. Druhý ikonografický plán predstavuje priamu väzbu na mesto Kremnica a je na kremnickom stĺpe zastúpený sochami baníckych patrónov – sv. Barborou, sv. Katarínou a sv. Klimentom Alexandrijským, umiestnenými na stranách stĺpa.15 Tretí ikonografický plán reprezentujú sochy sv. Karola Boromejského, sv. Šebastiána, sv. Rochusa a sv. Rozálie, svätcov plniacich úlohu ochrancov proti moru. Sochy sv. Františka Xaverského, sv. Antonína Paduánskeho a sv. Jozefa, situované na nárožiach stĺpového podstavca, boli v rámci ikonografického programu nositeľmi posledného štvrtého ikonografického plánu. Okrem plnoplastickej sochárskej zložky morového stĺpa je v hmote konkávnych stien trojbokého podstavca v dvoch radoch nad sebou zapustených 11 reliéfov, pričom ide o typ tzv. vysokého reliéfu. V dolnej časti východnej strany podstavca je to reliéf s alegóriou Hladu – scéna výjavu Jozef a jeho bratia, v dolnej časti južnej strany podstavca reliéf s alegóriou Vojny – scéna výjavu Boj Židov s Amalekýtmi a v hornej časti západnej strany podstavca reliéf s alegóriou Moru – scéna výjavu s Dávidovým hriechom. Osem zostávajúcich reliéfov čerpá námet z Nového zákona a zobrazuje scény zo života Panny Márie a Ježiša –Zasnúbenie, Zvestovanie, Navštívenie, Narodenie, Krst Krista, Obetovanie, Klaňanie troch kráľov a Útek do Egypta. Tieto reliéfy sú umiestnené v dolnom a hornom rade stien trojbokého podstavca nasledovne: na západnej strane podstavca sú reliéfy so Zvestovaním a Zasnúbením, na východnej strane podstavca reliéfy s výjavmi Navštívenie, Narodenie, Krst Krista a Obetovanie Ježiša, na južnej strane podstavca reliéfy Útek do Egypta, Klaňanie troch kráľov a Obriezka.16 Celok trojičného stĺpa je od roku 1905 od ostatnej plochy námestia oddelený šesťcípou kamennou ohradou, navrhnutou v duchu neobaroka Lajosom Hornom a realizovanou podľa nápisu na nej roku 1905 kamenárom A. Pétermanom.

Poznámky:

  1. LUKÁČOVÁ, Elena et al.: Sakrálna architektúra na Slovensku. 1. vyd. Komárno : KT, 1996. s. 119.
  2. LUKÁČOVÁ, Cit. 1, s. 108.
  3. ŠÁŠKY, Ladislav: Kremnica. In: Pamiatky a múzeá, roč. V, 1956, č. 2, s. 69.
  4. ŠÁŠKY, Ladislav: Návrh na morový stĺp v Kremnici. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. LXXXI, 1987, História 27, s. 233.
  5. ŠÁŠKY, Cit. 89, s. 233.
  6. ŠÁŠKY, Cit. 89, s. 234 – 235.
  7. ŠÁŠKY, Cit. 89, s. 235. FODOR, Pavol M.: Trojičné súsošie v Kremnici. In: Pamiatky a múzeá, roč. V, 1956, č. 2, s. 93.
  8. ŠÁŠKY, Cit. 89, s. 233.
  9. HOVORIČ, Igor et al.: Otázka autorstva diela. In: Reštaurovanie morového stĺpu sv. Trojice v Kremnici. Kremnica; Bratislava, 1992, s. 25.
  10. LUXOVÁ, Cit. 71, s. 65.
  11. MV SR, ŠA v Banskej Bystrici pobočka Kremnica: fond Magistrát mestaKremnica, Protocollum Curiale, 2. maji 1771, s. 51-52; NBS MMM Kremnica, Cit. 156, s. 4.
  12. HOVORIČ, Cit. 164, s. 3.
  13. HOVORIČ, Igor – ŠEVČÍKOVÁ, Eva: Reštaurovanie stĺpa svätej Trojice v Kremnici. In: Pamiatky a múzeá, roč. L, 2001, č. 3, s. 33.
  14. ŠÁŠKY, Cit. 89, s. 235.
  15. ŠÁŠKY, Cit. 83, s. 113.
  16. HOVORIČ, Cit. 169, s. 14–15

Daniela Bednářová