Druhá svetová vojna zmenila tvár Kremnice nielen z etnickej stránky, ale zasiahla aj do architektúry mesta. Je síce pravda, že vojnové operácie sa Slovensku a teda aj Kremnici dlho vyhýbali, ale od leta 1944 sa stali realitou. Najprv to boli boje počas SNP a v zime a na jar 1945 boje s ustupujúcimi nemeckými jednotkami. Nemci praktizovali všade v Európe ústup spojený s ničením opúšťaného územia. Kremnica nebola výnimkou. Nemecké vojsko pri ústupe 2.apríla 1945 oblievalo obytné domy na námestí a v priľahlých uliciach fosforom a zapaľovalo ich. Vypálených zostalo 109 domov a ešte viac ich bolo poškodených. Tak sa Kremnica zaradila medzi vojnou najviac poškodené mestá na strednom Slovensku Zo starých fotografií si vieme predstaviť ako vyzerali niektoré domy v Kremnici a hlavne na jej námestí tesne po skončení vojny. Pohľadom na dnešné námestie sa dá ľahko zistiť, ktoré domy sú zo stredoveku, a ktoré boli vystavané až po vojne na mieste zničených. Tiež je jasne viditeľná „diera“ v námestí medzi Janovského domom a reštauráciou Florén. Nás však bude zaujímať osud jedného konkrétneho domu na námestí – domu č.19.
O jeho osude a stave tesne po druhej svetovej vojne sme našli zmienku v písomnostiach Okresného národného výboru z roku 1946 uložených v Kremnickom archíve. O fyzickom stave domu č.19 sa môžeme viac dočítať v zápisnici z obhliadky námestia z 31.januára 1946. Prítomní pri obhliadke boli F.Marhold a M. Radolfy zástupcovia Mestského národného výboru mesta Kremnice, K. Kolodziej staviteľ a zástupca Štátneho stavebného úradu vo Zvolene, M .Hronský aktuár (nižší správny úradník), A. Pavoni, prednosta technického oddelenia mesta Kremnice a na druhej strane pplk. S. Engler majiteľ obzeraného domu č.19. a napokon aj L. Kozakiewicz majiteľ domu č.10 (dnes domy na rohu námestia pod múzeum a vedľa reštaurácie Fidenza). Samotná obhliadka sa konala ešte 17 januára 1946.
Predstavitelia mesta, stavební odborníci, ale aj majiteľ zhodne konštatovali, že dom č.19 bol v dezolátnom stave. Čo to znamenalo? Uličné krídlo budovy bolo tak poškodené, že hrozilo nebezpečenstvo jeho zrútenia, a tým ohrozenia chodcov. Na druhej strane krídlo domu smerujúce do dvora bolo podľa správ zo zápisnice relatívne v dobrom stave. Vzhľadom na bezpečnosť sa napokon dal návrh zrúcať uličné krídlo spomínaného domu. Podľa číslovania domov na námestí je zrejmé, že dom č. 19 sa nachádzal v dolnej časti námestia v susedstve mincovne. Tá mala po vojne záujem o kúpu troch susediacich domov (teda aj domu č.19), zničených požiarom.
Na ich mieste sa mal postaviť obytný dom s bytmi pre jej zamestnancov. To sa aj realizovalo a do roku 1950 už na pôvodnom mieste domu č. 19 stál 3 poschodový obytný blok. Je teda zrejmé, že nebolo zrúcané iba uličné krídlo domu, ale napokon sa obeťou vojny a povojnového nezáujmu o jeho rýchlu opravu stal celý dom. Prednosť mal hlad po bytoch a nie historické dedičstvo.
V hore uvedenej zápisnici z obhliadky objektov na námestí sú krátko spomenuté aj ďalšie dva domy a to dom č.10 a č.9. Domu č. 10 podľa zápisnice nehrozilo bezprostredné zrútenie. Navrhovalo sa ponechať ho, ale odporúčalo sa odstrániť jeho komíny a požiarny múr. Na budova č.9. sa mali dať iba nápisy: prístup len na vlastnú zodpovednosť, z čoho sa dá usudzovať, že jej stav tiež nebol najlepší. Dnes aj na mieste týchto dvoch domov stoja objekty postavené v 50.rokoch 20. storočia.
Položme si otázku prečo sa mesto zbavilo 3 historických objektov. Realita po druhej svetovej vojne bola taká, že po nebolo dosť prostriedkov na opravy zničených objektov a ani dostatok ochoty. Mnohí obyvatelia Kremnice nemali kde bývať a ochota čakať na opravu objektov bola minimálna. Navyše ľudia by aj odmietali bývať v starých objektoch. Každý túžil žiť v novobytoch, ktoré vtedy odpovedali štandardu bývania. Žiaľ, nové byty sa mohli postaviť aj na inom mieste a nie priamo na námestí. Snáď by stačilo iba trocha zničené historické objekty zakonzervovať a počkať na financie a vôľu k ich rekonštrukcii.. Atmosféra doby na začiatku 50 rokov 20. storočia si však nežiadala históriu, ale hľadela do budúcnosti ku krajším zajtrajškom. Preto aj staré domy ustupovali novým.
Jozef Ryník: Ako prišla Kremnica o dom na námestí alebo asanácia domu č.19. Kremnické noviny, september 2003, s. 6.