Ilpo Tapani Piirainen

Kremnický letopis 2/2006

O založení mesta Kremnice a jeho mincovne boli uverejnené mnohé štúdie. Bohatstvo Kremnice sa po stáročia zakladalo na ťažbe zlata v tamojších baniach a razbe dukátov z neho. Na medzinárodnom sympóziu k 500. výročiu kodifi kácie kremnického banského práva v roku 1492 sa viacerí odborníci zaoberalipestrými dejinami tohto mesta, príspevky boli publikované v roku 1993 v Martine. 

Pred časom v Štátnom okresnom archíve Žiar nad Hronom – pobočke v Kremnici pôsobiaci archivár Zoltán Baláž pojednal vo svojej štúdii o majetku mesta Kremnice. Vyplynulo z nej, že Kremnica bola najbohatším mestom na území dnešného Slovenska, čo sa týkalo územnej rozlohy mestských majetkov. Kremnica vlastnila Turčianske Teplice (Teplicz), Kunešov (Kuneschau), Kremnické Bane (Johannesberg), Krahule (Blaufuss), Veterník (dnes časť Kremnice), Lúčky (Honneshau), Hornú a Dolnú Ves (Windischdorf, Schwabendorf), Hornú a Dolnú Štubňu (Oberstuben, Unterstuben), Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturtz), Čremošné (Chremosna), Háj (Hay) a Sklené (Glaserhay). Veterník bol k nemu pripojený v roku 1328, Sklené v roku 1405, Horná Štubňa v roku 1407, Kunešov, Lúčky, Horná a Dolná Ves v roku 1429. Štyri posledné dediny kúpilo mesto od kráľovskej komory.

V neskorom stredoveku a rannom novoveku patrili rozsiahle lesy v okolí Kremnice k najlepším poľovníckym revírom uhorského kráľa a z.možných magnátov; okrem toho dodávali drevo pre bane. Význam lesného hospodárstva sa zvýšil od 19. storočia; dnes je drevo opätovne významným zdrojom príjmov mesta. Kremnická mestská kniha, v ktorej je kodifikované mestské a banské právo, bola pomerne málo preskúmaná ako pamiatka neskorostredovekého knižného maliarstva a kníhviazačstva, hoci bola viackrát vystavená na domácich a zahraničných výstavách.

V 70. rokoch minulého storočia som dôkladne preštudoval mestskú knihu v honosných priestoroch študovne archívu na poschodí kremnickej metskej radnice a uverejnil o tom príspevok (Mestské knihy zo stredného Slovenska, v časopise Ars 1977/1981). Kvalita papiera bola dôvodom ďalšieho bližšieho výskumu, pretože umožnila poukázať na zaujímavé kultúrnohistorické vzťahy týkajúce sa Kremnice. V celej knihe bol použitý ten istý papier. Listy majú veľkosť 280 x 404 mm. Na papieri sú viditeľné vodorovné čiary vytvorené pri výrobe v mlyne na papier; v strede je vodoznak vo veľkosti cca 50 x 75 mm znázorňujúci tri čerešne. Zbierka papierových priesvitiek Pavla Križka, v ktorej sú zozbierané vodoznaky rôznych papierov z kremnického archívu, neobsahuje uvedený vodoznak. Medzi priesvitkami z 13. a 14. storočia sa nachádzajú rozličné ovocné motívy s čerešňami, predsa však žiaden motív, ktorý by bol identický s vodoznakom kremnickej mestskej knihy. Medzi priesvitkami bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie (v publikácii The Ancient Paper-Mills of the Former Austro-Hungarian Empire and their Watermarks – Starobylé mlyny na papier rakúsko-uhorskej ríše a ich vodoznaky od Georga Einedera z roku 1955) sa síce uvádzajú aj také, ktoré pochádzali z mlynov na papier zo Slovenska, najstaršie z nich ale pochádzajú až z roku 1613 a nenachádza sa medzi nimi žiaden čerešňový motív. O Kremnici sa píše iba, že tam existoval jeden starší papierenský mlyn, ktorý dodával papier pre najväčší banský závod na zlato a striebro v monarchii. Nebolo však dokázané, že papier kremnickej mestskej knihy pochádzal z mlynu na papier v Kremnici.

V zbierke papierových priesvitiek Ch. M. Briquetsa z roku 1923 sa nachádzajú pod číslami 7423 a 7425 vodoznaky s čerešňami, ktoré majú rovnaké ťahy línií a veľkosť ako na kremnickom papieri. Kremnický motív je podobný tomu pod číslom 7423, ktorý je doložený v Catanii v roku 1422. Poukazuje sa však aj nato, že taký istý znak bol vyrobený v roku 1423 v Udine, v roku 1425 bez ďalšej bližšej špecifikácie v Uhorsku, v roku 1428 v Norimbergu a v roku 1430 v Babenhausene. Vzhľadom na takéto rozšírenie vodoznaku, nedá sa presne určiť pôvod papiera v mestskej knihe z Kremnice. Je možné, že je uhorského pôvodu alebo pochádza z Norimbergu, odkiaľ sú mnohé papiere z kremnického archívu. Kvôli právnohistorickému významu boli z kremnickej mestskej knihy už viackrát edované texty s mestským a banským právom (najnovšie dvojjazyčne ako faximilné vydanie publikované v roku 2004 Mikulášom Čelkom). 

Pre dejiny mesta je však dôležité, že väčšina zápisov v mestskej knihe – okrem zoznamov mien členov mestskej rady – pojednáva o hospodárskych záležitostiach. Tak je na strane 102 zápis z roku 1549: „Ersstlich ist pjeter Foit Unnder Saume schuldig bliben nach Jnnhalt deß contracts. So peter foit beyhenndig hat drey Jar Zinnß alle Jar Sechzig gulden inn muncz. Die Summa hundert vnnd achtzig gulden muncz“ (Po prvé, Peter Foit zostal sumu dlžný podľa obsahu zmluvy. Tak má Peter Foit k dispozícii sumu 180 zlatých v minciach – daň za tri roky, za každý rok 60 zlatých v minciach.) V roku 1550 sa zas uvádza, že „Herr Paul Rosa mit seiner Frau ihrer Tochter Magdalena eine Behausung hier auf der Cremnitz übergeben hat“ (pán Pavol Rosa so svojou manželkou a dcérou Magdalénou predal/i/ v Kremnici dom). Kúpne zmluvy, dlžobné úpisy či exekučné listiny umožňujú nazrieť do hospodárskych dejín Kremnice v rannom novoveku. V metskej knihe sa však spomínajú iba osoby, ktoré mali meštianske práva a mali v meste svoje postavenie a meno. Bezmenná nemajetná vrstva, ktorá tvorila až 90% obyvateľstva, zostáva však pre potomkov nezdokumentovaná. 

Z nemčiny preložil Daniel Kianička


0 Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *